Potulky Wrocławom, 1. časť
Štvrté najväčšie poľské mesto Wroclaw vie okrem univerzít a kultúry ponúknuť ideálnu zastávku aj pre pivné publikum.
Po vyčerpávajúcej ceste a neskutočnej horúčave mierime najprv na jedlo. V historickom centre nájdete útulný fast food iBO Falafel (Świętego Mikołaja 15). V ponuke ľahko pikantný kimči falafel (nádhera!). A čo k nemu na pitie? Predsa Sour Ale s rebarborou Rowerzysta od Browar Profesja (Nealko / Wild Specialty Beer, 0.5 %)
Počas obliehania hlavného námestia - Rynku natrafíte na reštauráciu Bierhalle (Rynek-Ratusz 24-27). Modro - biele bavorské obrusy, obsluha v dirndloch a celkom slušná ponuka pív.
Jednohlasne sme sa zhodli, že smäd uhasíme Bierhalleom od Bierhalle (Hefeweizen, 4.8 %)
Tmavohnedá nepriehľadná farba, tmavobéžová nižšia pena. Sladovo - karamelová aróma, tiež praženosť, jemne kávovina až spálenina. Silne sladová chuť plná pražených sladov, kávy a horkej čokolády. Tiež sa objaví istá nakyslosť po lesnom ovocí. Stredná intenzita chmeľovej horkosti. Stredne plné telo, nižšie sýtenie a suchosť, ktorá zostáva aj po dopití, alkohol fakt že iba jemne. Nespadol som z neho zo stoličky, ale nie som ani nespokojný.
Po letmej prehliadke mesta (na ňu bude kopec času po ďalšie dni) sa presúvame do podniku pomenovaného Szynkarnia (Świętego Antoniego 15). Prechádzame čudnou pasážou s klubmi s názvami ako Wall Street alebo Jamaica - všetko nočné diskotéky. Našťastie sa zo Szynkarnie vykľubal celkom sympatický podnik. Sedieť sa dá aj vonku v pasáži, ale aj z druhej strany pri ceste a samozrejme aj vo vnútri, dokonca aj na poschodí. Na čape 16 pív, plná chladnička chľastacích pív, ale aj superťažkej váhy (dokonca tu mali aj Zichovca a Primátora) a kútik, v ktorom pripravujú aj niečo na zakusnutie.
Žlto-oranžová úplne mútna farba, so stopami bielej peny. Ľahko nakyslá aróma, marakuja, mango, citrusy, funky kvasinkový záver. V chuti úplný džúsik. Tropické a citrusové ovocie sa tu ešte viac rozvinie. Je to šťavnaté a svieže. DDH je cítiť, ale nie prehnane. Stredne plné telo, nižšie sýtenie, hrejivosť minimálna až takmer žiadna, alkohol pekne ukrytý, trošku suchšie, zato pekne ihličkuje na jazyku. Parádna divoká a tropická NEIPA. Maltgarden ma zatiaľ nesklamal.
Dali sme tu ešte jedno, a to DDH American Orange Stout. Tmavohnedá až čierna farba, vyššia béžová až nažltlá pena. Sladovejší úvod s jemnou praženinkou. Pomaranč pôsobí dosť neprirodzene. Neskôr sa objavila aj mydlová aróma a náznaky surového sladu (až múky?). V chuti káva, kakao, čokoláda, pražené tóny a opäť ten čudný pomaranč. Chceli ním niečo zakryť? Ako celok sladké. Jemná chmeľovo - bylinná horkosť a tiež horkosť po pražení alebo praženom jačmeni. Stredne plné telo, nižšie sýtenie, krémové až smotanové. Toto mi akosi nesadlo, ten pomaranč tam bol veľmi čudný.
Cestou domov vo večierke ToMa 303 Rodzaje piwa (aleja Marcina Kromera 10) kupujeme ešte nejaké lahváče. Žiadne desaťeurové archívne pivá, ale myslím si, že by si tam vybral každý. Ja som siahol po Grodziska White IPA od Browar Grodzisk (White IPA, 6 %): Aróma kvasinková, ľahko pšenica, zelený čaj, ľahko citrónová tráva. Sladkastá chuť plná kvasiniek s jemnou zaúdenosťou, platonicky citrusy a pšenica. Tiež náznaky oxidácie. Cítim parfém, nie chmele. Ľahšie telo, nižšie sýtenie. Celkovo pôsobí dosť ležiakovo, nie ako pšeničná IPA. Zlá fľaša? Zrejme. Nedopité, idem radšej spať. Zajtra pokračujeme.
