Litomyšlský korbel 2022
V druhý aprílový víkend sa konal siedmy ročník súťaže domácich varičov piva - Litomyšlský korbel. Na poslednú chvíľu kupujeme lístky na vlak a uvidíme, čo z toho bude.
Použité slady a kvasinky ako pri ležiaku, chmele pre IPU (Nelson Sauvin, Wai-iti a Cryo Citra) .
Pekne nachmelená aróma, vo vôni aj chuti kôstkové a biele ovocie, hrozno, egreše, chmeľová horkosť príjemná s čistým profilom, nerušivá, pekne doplňuje ovocnú zložku, ľahšie telo, stredné sýtenie, vysoko piteľné, pri jednej fľaši isto neostanete. Ani my sme neostali. Vypili sme všetky, čo tam mali. Po otázke "mohu nabídnou ještě Plzeň nebo Budvar" ideme radšej na kutě. Máme meškanie, takže spíme o pol hodinu dlhšie. Našťastie. Tiež sa nám tým pádom skrátilo čakanie na bus na stanici v Českej Třebovej. Zopár minút v autobuse a už sedíme reštaurácii Veselka v Litomyšli. Je niečo po ôsmej, dávame raňajky a pomaly prichádzajú prvé ranné vtáčatá, niektoré ešte pokrivené zo včerajšej "degustácie". Pomaly sa to tu začína plniť (je tu veľa tvárí z Kosteleckého chmelovárku a aj atmosférou sa to tu začína približovať), ale my sa presúvame do neďalekého zámku. Vyhlásených bolo šesť kategórií - svetlý ležiak, polotmavý a tmavý ležiak, Pale Ale, IPL, Kveik a divoká karta, ktorá vlastne obsahovala všetko ostatné. Vyfasovali sme práve túto pestrú kategóriu. Takže od Grodziskie, Grisette, Viedenských ležiakov, Gruitu, Rauchbierov, lesných ejlov alebo old school íp sme sa po obede prepracovali až k Portrom, Stoutom (aj ejdžovaným) a RISom. Úroveň súťažiacich vzoriek sa pohybovala od nepiteľných (až zdraviu škodlivých), cez šedý priemer až po výborné pivá, ktoré sme ocenili niekoľkými medailami. Mojimi favoritmi sa stalo špičkové Grodziskie a zaujímavý (nie "zaujímavý") Gruit. Pred vyhlásením výsledkov (prvé tri miesta v jednotlivých kategóriách) ešte navštevujeme Portmoneum - múzeum maliara Josefa Váchala, ktoré je na rovnakej ulici, okoštujeme ešte nejaké domovaričské pivá (nemali sme toho ešte dosť) a opúšťame družnú náladu. Tentoraz to máme s dvoma prestupmi, v jedálenskom vozni opäť dávame Cold IPU, ktorej sa nevieme dopiť, aby sme to v Zábřehu na Moravě zazdili zeleným veľkonočným pivom. Po jednom hlte ideme radšej čakať na stanicu. O pol 7 ráno sme v rodných Košiciach. Dať takúto štreku na otočku bol docela záhul.
Vidieť, že to v Čechách, narozdiel od nás, perfektne funguje. Tamojšia domovaričská scéna je na vzostupe a tým pádom sa výsledky zúročujú aj na pivách z remeselných pivovarov, z ktorých osoh máme všetci.
Tak zase niekedy niekde. Pozdravujem do Litomyšle.